Uverili sme, že všetko, čo sa v našom živote deje, nie je dielom náhody.
	Uverili sme, že náš život má zmysel a že smrťou pre nás všetko nekončí.
	Uverili sme, že náš Boh je natoľko milujúcim Bohom, že dal svojho Syna Ježiša Krista ako obeť za záchranu človeka.
	Uverili sme, že Biblia je živé Božie Slovo a že má moc meniť ľudské životy a prinášať dobro.
	Uverili sme, že Biblia platí stále a to tak, ako bola kedysi napísaná.
	Uverili sme, že Boh má pevne v rukách dejiny sveta, že sa vráti na zem i druhýkrát a stane sa Kráľom vesmíru.
	Uverili sme, že ponuka žiť s Bohom je ponukou kvalitnejšieho života.
	To sme prežili a prežívame.

Základné vieroučné výroky Cirkvi adventistov siedmeho dňa

Adventisti siedmeho dňa prijímajú Písmo sväté za svoje jediné vyznanie viery a z neho odvodzujú základné vieroučné zásady. Uvedené výroky sú výrazom toho, ako cirkev chápe a vyjadruje učenie Písma svätého. K revízii týchto výrokov môže dôjsť pri zasadnutí Generálnej konferencie, ak je cirkev vedená Duchom Svätým k plnšiemu pochopeniu pravdy Písma, alebo ak nachádza výstižnejšie výrazové prostriedky na vyjadrenie učenia svätého Božieho slova.

1. Božie slovo

Písmo sväté, Stará a Nová zmluva, je inšpirované Božie slovo, ktoré z podnetu Ducha Svätého oznamovali a napísali svätí, Bohom povolaní ľudia. Boh v tomto Slove zveril človekovi poznanie nutné na spasenie. Písmo sväté je neomylné zjavenie Božej vôle. Je meradlom povahy, skúšobným kameňom skúseností, spoľahlivým zjavením učenia a vierohodným záznamom o Božích skutkoch v dejinách. (2 Pet 1,20.21; 2 Tim 3,16.17; Ž 119,105; Prísl 30,5.6; Iz 8,20; Ján 17,17; 1 Tes 2,13; Žid 4,12)

2. Božia trojica

Boh je jeden: Otec, Syn a Duch Svätý; jednota troch súvečných Osôb. Je nesmrteľný, všemohúci, vševediaci, vševládny a všadeprítomný. Je nekonečný, presahuje všetko ľudské chápanie, no predsa je známy prostredníctvom svojho sebazjavenia. Hoden je, aby ho celé stvorenstvo naveky vzývalo, velebilo a slúžilo mu. (5 Moj 6,4; Mat 28,19; 2 Kor 13,13; Ef 4,4-6; 1 Pet 1,2; 1 Tim 1,17; Zj 14,7)

3. Boh-Otec

Boh, večný Otec, je stvoriteľ, pôvodca, udržiavateľ a vládca celého stvorenstva. Je spravodlivý a svätý, zľutovný a milostivý, dlhozhovievajúci, plný neochvejnej lásky a vernosti. Moc a vlastnosti prejavené v Synovi a v Duchu Svätom zjavujú aj Otca. (1 Moj 1,1; Zj 4,11; 1 Kor 15,28; Ján 3,16; 1 Ján 4,8; 1 Tim 1,17; 2 Moj 34,6.7; Ján 14,9)

4. Boh-Syn

Boh, večný Syn, sa v Ježišovi Kristovi stal človekom. Prostredníctvom neho boli stvorené všetky veci, zjavila sa Božia povaha, uskutočnilo sa spasenie ľudstva a súdený je svet. Večne pravý Boh stal sa aj pravým človekom, Ježišom Kristom. Počatý z Ducha Svätého narodil sa z Márie, panny; žil a pokúšaný bol ako človek, ale dokonale predstavil Božiu spravodlivosť a lásku. Svojimi divmi prejavil Božiu moc a osvedčil, že je Bohom sľúbený Mesiáš. Dobrovoľne trpel a zomrel na kríži pre naše hriechy a namiesto nás. Vstal z mŕtvych, vystúpil na nebesá, kde v našom záujme slúži v nebeskom svätostánku. Opäť príde v sláve, aby navždy vyslobodil svoj ľud a všetko obnovil. (Ján 1,1-3.14; 5,22; Kol 1,15-19; Ján 10,30; 14,9; Rim 6,23; 2 Kor 5,17-19; Luk 1,35; Fil 2,5-11; Žid 2,9-18; 1 Kor 15,3.4; Žid 8,1.2; Ján 14,1-3)

5. Boh-Duch Svätý

Boh, večný Duch, spolu s Otcom a Synom pôsobil pri stvorení, vtelení a vykúpení. On inšpiroval pisateľov Písma Svätého. On napĺňal Kristov život mocou. On pozýva a presviedča ľudí. V tých, čo odpovedia, pôsobí obnovu a premenu na Boží obraz. Prišiel od Otca a Syna, aby bol stále s Božími deťmi. Cirkev obdarúva duchovnými darmi, zmocňuje ju vydávať svedectvo o Kristovi a v súlade s Písmom ju uvádza do všetkej pravdy. (1 Moj 1,1.2; Luk 1,35; 2 Pet 1,21; Luk 4,18; Sk 10,38; 2 Kor 3,18; Ef 4,11.12; Sk 1,8; Ján 14,16-18.26; 15,26.27; 16,7-13)

6. Stvorenie

Boh je stvoriteľom všetkého a v Písme podal hodnoverný záznam o svojej stvoriteľskej činnosti. Za šesť dní Hospodin stvoril „nebo a zem„ i všetko pozemské tvorstvo a v siedmy deň onoho prvého týždňa odpočinul. Tak ustanovil sobotu ako trvalý pamätník svojho dokončeného stvoriteľského diela. Prví ľudia, muž a žena, boli stvorení na Boží obraz ako vrcholné dielo stvorenia; dostali vládu nad svetom a zodpovedne sa mali oň starať. Svet bol po dokonanom stvorení „veľmi dobrý“ a zvestoval Božiu slávu. (1 Moj 1,2; 2 Moj 20,8-11; Ž 19,2-7; 33,6.9; 104; Žid 11,3)

7. Prirodzenosť človeka

Muž a žena boli stvorení na Boží obraz, vybavení individualitou a schopnosťou slobodne myslieť a konať. Aj keď boli stvorení ako slobodné bytosti, svojím životom, dychom a všetkým ostatným závisia od Boha. Každý človek je nedeliteľnou jednotou telesných, duševných a duchovných prejavov. Naši prví rodičia svojou neposlušnosťou voči Bohu popreli svoju závislosť od neho a spreneverili sa vznešenému poslaniu žiť pod Božou vládou. Boží obraz v nich bol znetvorený. Stali sa korisťou smrti. Ich potomkovia dedia túto padlú prirodzenosť s jej následkami, rodia sa so slabosťami a náklonnosťami k zlému. Boh však v Kristovi zmieril svet so sebou a svojím Duchom obnovuje v kajúcnych smrteľníkoch obraz ich Tvorcu. Stvorení na Božiu slávu sú povolaní milovať Boha, milovať sa navzájom a starať sa o svoje životné prostredie. (1 Moj 1,26-28; 2,7; Ž 8,4-8; Sk 17,24-28; 1 Moj 3; Ž 51,7; Rim 5,12-17; 2 Kor 5,19.20; Ž 51,12; 1 Ján 4,7.8.11.20; 1 Moj 2,15)

8. Veľký spor

Celé ľudstvo je zatiahnuté do veľkého sporu medzi Kristom a satanom, týkajúceho sa Božej povahy, Božieho zákona a Božej zvrchovanej vlády vo vesmíre. Tento spor sa začal v nebi, keď sa stvorený cherub, obdarený možnosťou voľby, začal povyšovať. Stal sa satanom, Božím odporcom, a do odboja strhol časť anjelov. Satan uviedol ducha vzbury na tento svet, keď do hriechu zviedol Adama a Evu. Hriech znetvoril Boží obraz v ľuďoch, narušil poriadok v stvorenom svete a zapríčinil zničenie sveta potopou. Celé stvorenstvo pozoruje náš svet, ktorý sa stal javiskom vesmírneho sporu, na konci ktorého bude Boh lásky obhájený. Na pomoc v tomto spore posiela Kristus svojmu ľudu Ducha Svätého i verných anjelov, ktorí majú veriacich viesť, chrániť a zachovať na ceste spasenia. (Zj 12,4-9; Iz 14,12-14; Ez 28,12-18; 1 Moj 3; 1 Moj 6-8; 2 Pet 3,6; Rim 1,19-32; 5,12-21; 8,19-22; Žid 1,14; 1 Kor 4,9)

9. Kristov život, smrť a zmŕtvychvstanie

V Kristovom živote dokonalej poslušnosti voči Božej vôli, v jeho utrpení, smrti a zmŕtvychvstaní Boh poskytol jediný zmierujúci prostriedok za ľudský hriech, aby tí, čo toto zmierenie vierou prijímajú, mohli mať večný život a aby celé stvorenstvo mohlo lepšie chápať nekonečnú a svätú lásku Stvoriteľa. Toto dokonalé zmierenie obhajuje spravodlivosť Božieho zákona i Božiu láskyplnú povahu, pretože odsudzuje náš hriech, ale nám aj odpúšťa. Kristova smrť je zástupná a očisťujúca, zmierujúca a premieňajúca. Kristovo zmŕtvychvstanie zvestuje Božie víťazstvo nad mocnosťami zla a tým, ktorí zmierenie prijímajú, zaručuje konečné víťazstvo nad hriechom a smrťou. Oznamuje vládu Ježiša Krista, pred ktorým sa skloní každé koleno v nebi i na zemi. (Ján 3,16; Iz 53; 1 Pet 2,21.22; 1 Kor 15,3.4.20-22; 2 Kor 5,14.15.19-21; Rim 1,4; 3,25; 4,25; 8,3.4; 1 Ján 2,2; 4,10; Kol 2,15; Fil 2,6-11)

10. Skúsenosť spasenia

Z Božej nekonečnej lásky a milosrdenstva sa Kristus, ktorý nepoznal hriech, stal hriechom za nás, aby sme sa v ňom smeli stať spravodlivosťou Božou. Pod vplyvom Ducha Svätého si uvedomujeme svoju úbohosť, uznávame svoju hriešnosť, ľutujeme svoje prestúpenia a veríme v Ježiša ako Pána a Krista, ako zástupcu i vzor. Túto vieru, ktorá prijíma spasenie, nám sprostredkúva božská moc Slova ako dar Božej milosti. Prostredníctvom Krista sme ospravedlnení, prijatí za Božích synov a Božie dcéry a vyslobodení sme z nadvlády hriechu. Mocou Ducha sme znovuzrodení a posvätení. Duch nám obnovuje myseľ a do srdca vpisuje Boží zákon lásky. Dostávame moc žiť svätým životom. Ak zostávame v ňom, stávame sa účastníkmi božskej prirodzenosti a máme istotu spasenia teraz i na súde. (2 Kor 5,17-21; Ján 3,16; Gal 1,4; 4,4-7; Tít 3,3-7; Ján 16,8; Gal 3,13.14; 1 Pet 2,21.22; Rim 10,17; Luk 17,5; Mar 9,23.24; Ef 2,5-10; Rim 3,21-26; Kol 1,13.14; Rim 8,14-17; Gal 3,26; Ján 3,3-8; 1 Pet 1,23; Rim 12,2; Žid 8,7-12; Ez 36,25-27; 2 Pet 1,3.4; Rim 8,1-4; 5,6-10)

11. Rast v Kristovi

Svojou smrťou na kríži Ježiš zvíťazil nad mocnosťami zla. Ten, ktorý počas svojej pozemskej služby premáhal démonov, zlomil ich moc a spečatil ich konečný osud. V Ježišovom víťazstve spočíva aj naše víťazstvo nad mocnosťami zla, ktoré sa nás snažia ovládať aj napriek tomu, že s Kristom žijeme v pokoji, radosti a istote jeho lásky. Teraz nás posilňuje Duch Svätý, ktorý v nás prebýva. Trvalé odovzdanie Ježišovi ako Pánovi a Spasiteľovi nás oslobodzuje od bremena minulých hriechov. Nežijeme už v temnote, v strachu zo zlých mocností, v nevedomosti a nezmyselnosti predošlého života. Ježiš, ktorý nás vyslobodil, nás vyzýva, aby sme neustále rástli do podoby jeho charakteru, aby sme s ním každodenne udržiavali spojenie na modlitbách, sýtili sa jeho Slovom, dôsledne sa nad ním zamýšľali, uvažovali o jeho dôkladnej starostlivosti, aby sme ho chválili piesňami, zúčastňovali sa spoločných bohoslužieb a aktívne sa zapájali do plnenia misijného poslania, ktoré bolo zverené cirkvi. Keď sa odovzdáme do služby lásky tým, ktorí žijú okolo nás a budeme svedčiť o spasení v Kristovi, jeho neustála prítomnosť prostredníctvom Ducha Svätého zmení každý okamih a každú úlohu na duchovný zážitok. (Ž 1,1-2; 23,4; Ž 77,11-12; Kol 1,13-14; 2,6.14-15; Luk 10,17-20; Ef 5,19-20; 6,12-18; 1 Tes 5,23; 2 Pet 2,9; 3,18; 2 Kor 3,17-18; Fil 3,7-14; 1 Tes 5,16-18; Mat 20,25-28; Ján 20,21; Gal 5,22-25; Rim 8,38-39; 1 Ján 4,4; Žid 10,25)

12. Cirkev

Cirkev je spoločenstvo veriacich, ktorí vyznávajú Ježiša ako Pána a Spasiteľa. V nadväznosti na starozmluvný Boží ľud sme povolaní zo sveta, aby sme mali spoločnú bohoslužbu, vzájomné spoločenstvo, vzdelávali sa v Slove, slávili Večeru Pánovu, slúžili všetkým ľuďom a celému svetu zvestovali evanjelium. Autorita cirkvi pochádza od Krista, Slova vteleného, a z Písma svätého, Slova napísaného. Cirkev je Božia rodina; Boh prijal jej členov za svoje deti, ktoré žijú na základe novej zmluvy. Cirkev je Kristovo telo, spoločenstvo viery, ktorého Hlavou je sám Kristus. Cirkev je nevesta, za ktorú Kristus zomrel, aby ju mohol posvätiť a očistiť. Pri svojom víťaznom návrate bude mať cirkev slávnu, v ktorej budú verní všetkých vekov, ktorých svojou krvou vykúpil; bude to cirkev bez vrásky a bez čohokoľvek podobného, svätá a bez úhony. (1 Moj 12,3; Sk 7,38; Ef 4,11-15; 3,8-11; Mat 28,19.20; 16,13-20; 18,18; Ef 2,19-22; 1,22.23; 5,23-27; Kol 1,17.18)

13. Cirkev ostatkov

Univerzálnu cirkev tvoria všetci, čo skutočne veria v Krista, ale v posledných dňoch, v čase všeobecného odpadnutia, cirkev ostatkov je povolaná zachovávať Božie prikázania a vieru v Ježiša. Tieto ostatky oznamujú príchod hodiny súdu, zvestujú spasenie prostredníctvom Ježiša Krista a hlásajú blízkosť jeho druhého adventu. Toto zvestovanie symbolizujú traja anjeli zo 14. kapitoly Zjavenia. Súčasne s tým prebieha v nebi súd a na zemi jeho výsledkom je pokánie a náprava. Každý veriaci je povolaný k osobnej účasti na tomto celosvetovom svedectve. (Zj 12,17; 14,6-12; 18,1-4; 2 Kor 5,10; Júda 3,14; 1 Pet 1,16-19; 2 Pet 3,10-14; Zj 21,1-14)

14. Jednota Kristovho tela

Cirkev je jedno telo, má mnohé údy, ktoré Boh povoláva z každého národa, pokolenia, jazyka a ľudu. V Kristovi sme novým stvorením, nesmú nás deliť odlišnosti rasové, kultúrne, vzdelanostné, národnostné, rozdiely medzi vysoko či nízko postavenými, bohatými či chudobnými, medzi mužom a ženou. Všetci sme si rovní v Kristovi, ktorý nás spojil jedným Duchom, aby sme žili v spoločenstve s ním i medzi sebou. Nestranne a bez výhrad si máme navzájom slúžiť. Zjavenie Ježiša Krista v Písme nám umožňuje mať podiel na tej istej viere a nádeji a s jednotným svedectvom prichádzať ku všetkým ľuďom. Táto jednota má svoj zdroj v jednote trojjediného Boha, ktorý nás prijal za svoje deti. (Rim 12,4.5; 1 Kor 12,12-14; Mat 28,19.20; Ž 133,1; 2 Kor 5,16.17; Sk 17,26.27; Gal 3,27.29; Kol 3,10-15; Ef 4,14-16; 4,1-6; Ján 17,20-23)

15. Krst

Krstom vyznávame, že sme uverili v smrť a vzkriesenie Ježiša Krista, a svedčíme, že sme zomreli hriechu a chceme žiť novým životom. Tým uznávame Krista za Pána a Spasiteľa, stávame sa jeho ľudom a prijatí sme za členov jeho cirkvi. Krst je symbolom nášho spojenia s Kristom, odpustenia hriechov a prijatia Ducha Svätého. Je potvrdením viery v Ježiša Krista a znamením pokánia nad hriešnym životom. Deje sa ponorením do vody. Krst nasleduje po dôkladnom poučení z Písma a po prijatí biblického učenia. (Mat 28,19.20; Rim 6,1-6; Kol 2,12.13; Sk 2,38; 16,30-33; 22,16)

16. Večera Pánova

Pri Večeri Pánovej máme účasť na symboloch Ježišovho tela a krvi, čím vyjadrujeme vieru v neho ako svojho Pána a Spasiteľa. V tomto spoločenstve sa Kristus stretáva so svojím ľudom a posilňuje ho. Svojou účasťou radostne zvestujeme význam Pánovej smrti, kým nepríde. Príprava na Večeru Pánovu zahŕňa skúmanie vlastného svedomia, pokánie a vyznanie hriechov. Kristus ustanovil službu umývania nôh, znamenajúcu obnovené očistenie i výraz ochoty v kresťanskej pokore slúžiť si navzájom a v láske si zjednotiť srdcia. Večera Pánova je prístupná všetkým veriacim kresťanom. (1 Kor 10,16.17; 11,23-30; Mat 26,17-30; Zj 3,20; Ján 6,48-63; 13,1-17)

17. Duchovné dary a služby

Boh v každej dobe udeľuje všetkým príslušníkom svojej cirkvi duchovné dary, ktoré má každý člen v službe lásky používať na spoločné dobro cirkvi i ostatných ľudí. Pôsobením Ducha Svätého, ktorý každého člena obdarúva podľa svojej vôle, sa tieto dary prejavujú vo všetkých schopnostiach a službách, ktoré cirkev potrebuje na splnenie Bohom jej určených povinností. Podľa Písma medzi dary Ducha patrí dar viery, uzdravovania, proroctva, zvestovania, vyučovania, spravovania, zmierovania, spoluúčasti, sebaobetavej služby a ochoty s láskou pomáhať ľuďom a povzbudzovať ich. Niektorých členov cirkvi Boh povolal a Duchom pripravil, aby spĺňali pastoračnú, evanjelizačnú, apoštolskú a učiteľskú úlohu, potrebnú na prípravu členov pre službu, na vzdelávanie cirkvi k duchovnej zrelosti a na podporu jednoty viery a poznania Boha. Ak členovia používajú tieto duchovné dary ako verní správcovia rôznej Božej milosti, cirkev je chránená pred ničivým vplyvom falošného učenia, rastie Božím rastom a upevňuje sa vo viere a láske. (Rim 12,4-8; 1 Kor 12,9-11.27.28; Ef 4,8.11-16; Sk 6,1-7; 1 Tim 3,1-13; 1 Pet 4,10.11)

18. Dar proroctva

Jedným z darov Ducha Svätého je proroctvo. Tento dar je príznačný pre cirkev ostatkov a prejavil sa v diele E. G. Whiteovej. Spisy tejto Pánovej služobnice sú stálym a významným svedectvom pravdy. Cirkvi sú pomocou, usmernením, poučením i napomenutím. Jasne tiež potvrdzujú, že Písmo sväté je meradlom, podľa ktorého treba posudzovať každé učenie i každú skúsenosť. (Joel 2,28.29; Sk 2,14-21; Žid 1,1-3; Zj 12,17; 19,10)

19. Boží zákon

Dôležité zásady Božieho zákona sú zaznamenané v Desatore a prakticky prejavené v Kristovom živote. Vyjadrujú Božiu lásku, vôľu, zámery týkajúce sa ľudského správania i vzťahov, a sú záväzné pre všetkých ľudí v každom veku. Tieto príkazy sú základom Božej zmluvy s Božím ľudom a meradlom pri Božom súde. Pôsobením Ducha Svätého odhaľujú hriech a prebúdzajú vedomie potreby Spasiteľa. Spasenie je jedine z milosti, nie zo skutkov, ale jeho ovocím je poslušnosť podľa prikázaní. Táto poslušnosť rozvíja kresťanský charakter a prináša vnútorné uspokojenie. Je prejavom našej lásky k Bohu a nášho záujmu o spolublížnych. Poslušnosť viery dokazuje Kristovu moc premieňať život, čím sa umocňuje kresťanské svedectvo. (2 Moj 20,1-17; Ž 40,8.9; Mat 22,36-40; 5 Moj 28,1-14; Mat 5,17-20; Žid 8,8-10; Ján 15,7-10; Ef 2,8-10; 1 Ján 5,3; Rim 8,3.4; Ž 19,8-15)

20. Sobota

Dobrotivý Stvoriteľ po šiestich dňoch stvorenia v siedmy deň odpočíval a sobotu ustanovil pre všetkých ľudí ako pamiatku stvorenia. Štvrté prikázanie Božieho nezmeniteľného zákona vyžaduje zachovávanie tohto siedmeho dňa ako dňa odpočinku, bohoslužby i služby v súlade s učením a konaním Ježiša Krista, Pána soboty. Sobota je dňom radostného spoločenstva s Bohom i medzi veriacimi navzájom. Je symbolom vykúpenia v Kristovi, znamením nášho posvätenia, znakom našej oddanosti Bohu a určitou predzvesťou večnej budúcnosti v Božom kráľovstve. Sobota je trvalým znamením večnej zmluvy medzi Bohom a jeho ľudom. Radostné zachovávanie tohto posvätného času od večera do večera (od západu slnka v piatok do západu slnka v sobotu) je oslavou Boha a jeho stvoriteľských i vykupiteľských činov. (1 Moj 2,1-3; 2 Moj 20,8-11; Luk 4,16; Iz 56,5.6; 58,13.14; Mat 12,1-12; 2 Moj 31,13-17; Ez 20,12.20; 5 Moj 5,12-15; Žid 4,1-11; 3 Moj 23,32; Mar 1,32)

21. Správcovstvo

Sme Božími správcami. Boh nám zveril čas i príležitosti, schopnosti i majetok, dary zeme a prírodné zdroje. Jemu sme zodpovední za ich správne používanie. Božie vlastníctvo uznávame vernou službou Bohu i blížnym, ako aj odovzdávaním desiatkov a dobrovoľných darov na účely spojené so zvestovaním evanjelia i na podporu a rozmach cirkvi. Kresťanské správcovstvo je prednosť, ktorú dostávame od Boha, aby sme rástli v láske a víťazili nad sebectvom a lakomstvom. Kresťan sa raduje, že z jeho verného správcovstva majú úžitok aj iní ľudia. (1 Moj 1,26-28; 2,15; l Par 29,14; Hag 1,3-11; Mal 3,8-12; 1 Kor 9,9-14; Mat 23,23; 2 Kor 8,1-15; Rim 15,26.27)

22. Kresťanské správanie

Sme povolaní byť zbožnými ľuďmi, ktorí zmýšľajú, cítia a správajú sa podľa biblických zásad. Aby v nás Duch Svätý mohol stvárňovať povahu nášho Pána, zapájame sa len do toho, čo podporuje kresťanskú čistotu, zdravie a radosť. To znamená, že aj naša rekreácia a činnosť vo voľnom čase sa riadia vznešenými kritériami kresťanského vkusu a krásy. Pri všetkom rešpektovaní kultúrnych odlišností dbáme o to, aby náš odev bol jednoduchý, skromný, čistý, ako sa sluší na ľudí, ktorých pravá krása nespočíva vo vonkajších ozdobách, ale v nehynúcej ozdobe šľachetného a tichého ducha. To tiež znamená, že sa o svoje telo máme uvážlivo starať ako o chrám Ducha Svätého. Okrem primeraného pohybu a odpočinku máme telu dať tú najzdravšiu stravu, akú len môžeme pripraviť, a zdržiavať sa tých pokrmov, ktoré Písmo označuje za nečisté. Keďže alkoholické nápoje, tabak a rôzne omamné prostriedky škodia nášmu telu, nemáme ich užívať. Namiesto toho sa máme zapojiť do všetkého, čo našu myseľ i telo podriadi Kristovi a čo je v záujme nášho zdravia, radosti a blaha. (Rim 12,1.2; 1 Ján 2,6; Ef 5,1-21; Fil 4,8; 2 Kor 10,5; 6,14 -7,1; 1 Pet 3,1-4; 1 Kor 6,19.20; 10,31; 3 Moj 11,1-47; 3 Ján 2)

23. Manželstvo a rodina

Manželstvo ustanovil Boh v raji a Ježiš ho potvrdil ako celoživotné spojenie muža a ženy v spoločenstve lásky. Manželský sľub dáva kresťan Bohu a svojmu životnému partnerovi. Rozhodovať by sa preň mali len tí, čo rovnako veria. Vzájomná láska, česť, úcta a zodpovednosť sú spojivom tohto zväzku, ktorý má odzrkadľovať lásku, svätosť, dôvernosť a trvácnosť vzťahu medzi Kristom a jeho cirkvou. O rozvode Ježiš učil, že ten, kto sa rozvádza (s výnimkou príčiny partnerovho cudzoložstva) a uzatvára nový manželský zväzok, dopúšťa sa cudzoložstva. Aj keď niektoré rodinné zväzky nie sú ideálne, manželia, ktorí sa vzájomne odovzdávajú v Kristovi, môžu pod vplyvom Ducha Svätého a cirkvi dosiahnuť jednotu lásky. Boh žehná rodinu a chce, aby si jej členovia vzájomne pomáhali k úplnej zrelosti. Rodičia majú vychovávať svoje deti, aby milovali a poslúchali Boha. Svojím príkladom a slovami ich majú učiť, že Kristus je láskavý, vždy vľúdny a starostlivý vychovávateľ, ktorý chce, aby boli údmi jedného tela, členmi Božej rodiny. Stále pevnejšia rodinná súdržnosť je jedným z cieľov posolstva evanjelia pre poslednú dobu. (1 Moj 2,18-25; Mat 19,3-9; Ján 2,1-11; 2 Kor 6,14; Ef 5,21-33; Mat 5,31.32; Mar 10,11.12; Luk 16,18; 1 Kor 7,10.11; 2 Moj 20,12; Ef 6,1-4; 5 Moj 6,5-9; Prísl 22,6; Mal 4,5.6)

24. Kristova služba v nebeskej svätyni

V nebi je svätyňa, pravý svätostánok, ktorého staviteľom je Pán, nie človek. Kristus tam v našom záujme koná službu, ktorá veriacim sprístupňuje požehnania jeho zmierujúcej obete, prinesenej raz navždy na kríži. Kristus bol uvedený do úradu ako náš slávny Veľkňaz a svoju prostrednícku službu začal po svojom nanebovstúpení. Roku 1844, na konci prorockého obdobia 2300 dní (rokov), prešiel do druhej, záverečnej fázy svojej zmierujúcej služby. Je to dielo vyšetrujúceho súdu, ktorý je súčasťou záverečného odstránenia všetkých hriechov. Predobrazom toho bolo očisťovanie starozmluvného židovského svätostánku v Deň zmierenia. V predobraznej službe bola svätyňa očistená krvou zvieracích obetí, ale nebeské veci sa očisťujú dokonalou obeťou Ježišovej krvi. Vyšetrujúci súd vyjavuje nebeským bytostiam, kto z mŕtvych zosnul v Kristovi, a teda v ňom je uznaný za hodného mať podiel na prvom vzkriesení. Tento súd tiež ozrejmuje, kto spomedzi živých zostáva v Kristovi, zachováva Božie prikázania a vieru v Ježiša, a v ňom je teda pripravený na vstup do jeho večného kráľovstva. Tento súd obhajuje Božiu spravodlivosť zachraňujúcu tých, čo veria v Ježiša. Vyhlasuje, že ľudia, ktorí zostali Bohu verní, dostanú kráľovstvo. Zavŕšenie tejto Kristovej služby bude pre ľudí pred druhým adventom znamenať zakončenie času milosti. (Žid 8,1-5; 4,14-16; 9,11-28; 10,19-22; 1,3; 2,16.17; Dan 7,9-27; 8,13.14; 9, 24-27; 4 Moj 14,34; Ez 4,6; 3 Moj 16; Zj 14,6.7; 20,12; 14,12; 22,12)

25. Kristov druhý príchod

Kristov druhý príchod je blahoslavenou nádejou cirkvi, slávnym vyvrcholením evanjelia. Spasiteľov príchod bude doslovný, osobný, viditeľný a celosvetový. Spravodliví mŕtvi budú pri Kristovom návrate vzkriesení a spolu so spravodlivými živými budú oslávení a vzatí do neba. Ľudia nespravodliví zomrú. Naplnenie väčšiny proroctiev i stav sveta naznačujú, že Kristov príchod je blízko. Keďže čas tejto udalosti zjavený nebol, Písmo nás nabáda, aby sme boli pripravení v každom čase. (Tít 2,13; Žid 9,28; Ján 14,1-3; Sk 1,9-11; Mat 24,14; Zj 1,7; Mat 24,43.44; 1 Tes 4,13-18; l Kor 15,51-54; 2 Tes 1,7-10; 2,8; Zj 14,14-20; 19,11-21; Mat 24; Mar 13; Luk 21; 2 Tim 3,1-5; 1 Tes 5,1-6)

26. Smrť a vzkriesenie

Následok hriechu je smrť. Boh však, ktorý jediný je nesmrteľný, dá večný život svojim vykúpeným. Až do Kristovho príchodu je smrť pre všetkých ľudí stavom bez akéhokoľvek vedomia. Keď sa zjaví Kristus, ktorý je naším životom, vzkriesení spravodliví a živí spravodliví budú oslávení a uchvátení v ústrety svojmu Pánovi. Druhé vzkriesenie, vzkriesenie nespravodlivých – bude o tisíc rokov neskôr. (Rim 6,23; 1 Tim 6,15.16; Kaz 9,5.6; Ž 146,3.4; Ján 11,11-14; Kol 3,4; 1 Kor 15,51-54; 1 Tes 4,13-17; Ján 5,28.29; Zj 20,1-10)

27. Tisícročie a koniec hriechu

Milénium znamená tisícročnú vládu Ježiša Krista s jeho svätými v nebi medzi prvým a druhým vzkriesením. V tomto čase budú súdení bezbožní mŕtvi. Zem bude úplne pustá, bez živých pozemšťanov, ale obývať ju bude satan a jeho anjeli. Na konci tohto obdobia zostúpi z neba na zem Kristus so svojimi svätými i so svätým mestom. Vtedy budú vzkriesení nespravodliví mŕtvi, ktorí so satanom a s jeho anjelmi obkľúčia Božie mesto. Oheň od Boha ich však spáli a očistí zem. Takto bude vesmír naveky zbavený hriechu a hriešnikov. (Zj 20; 1 Kor 6,2.3; Jer 4,23-26; Zj 21,1-5; Mal 4,1; Ez 28,18.19)

28. Nová zem

Na novej zemi, kde prebýva spravodlivosť, Boh pripraví vykúpeným trvalý domov a dokonalé prostredie pre večný život, lásku, radosť i vzdelávanie v jeho prítomnosti. Boh sám tu bude bývať so svojím ľudom a nebude už utrpenia ani smrti. Veľký spor sa skončí a hriechu nebude. Všetko živé i neživé bude zvestovať, že Boh je láska a že bude vládnuť naveky. Amen. (2 Pet 3,13; Iz 35; 65,17-25; Mat 5,5; Zj 21,1-7; 22,1-5; 11,15)