Otvorenie modlitebne CASD
Veď to už bolo… ja viem, no napriek tomu si myslím, že to skutočné otvorenie sa uskutočnilo až teraz. Predchádzali tomu modlitby, pôsty, ale predovšetkým očakávanie, čo všetko to prinesie. Kto je to Barkoci? Počul si ho už niekedy? O čom hovorí? Vraj má zvláštne duchovné dary, nebojíš sa? No a čo bratia a sestry z iných spoločenstiev? A vôbec, je správne robiť evnjelizáciu s členmi iných cirkevných denominácií? Veď máme množstvo svojich kvalitných, teologicky vzdelaných kazateľov. Zo všadiaľ bolo cítiť očakávanie, čo nám to prinesie a zároveň obavy. Prednášky skončili, bratia a sestry sa rozišli a ja sa pokúšam nájsť odpovede na mnohé otázky, hodnotím a rozmýšľam ako ďalej.
Už viem kto je to Barkoci. Je to skvelý človek, ktorý miluje Ježiša a som rád, že práve on bol tým, ktorého si Boh použil, aby nám prednášal svoje posolstvo. Dobrých správ typu, keď miluješ Ježiša a si veriaci, tak to musí byť v tvojom živote vidieť, musíš rásť a to sa musí prejaviť tým, že… a takto… a keď nie,… nebudeš spasený,… bolo dosť. Prišiel niekto, kto hovoril o tom, akú mám cenu, ako ma Ježiš miluje, že so mnou počíta napriek tomu, že mám problém a som hriešny. On je ten, kto mi ho chce vyriešiť, nie som na to sám a čo je dôležité, všetci máme problém, nie som to len ja. Nie je mojou úlohou posudzovať, kto z nás ho ma väčší, ale mojou povinnosťou je modliť sa za seba, ale aj za brata, sestru a neodsudzovať. Budem hovoriť za seba. Zistil som, že máme emočný problém. Nevieme prejavovať svoje city, to čo prežívame. Nevieme sa o to podeliť. Verejné prejavy počas bohoslužby sú nám cudzie, nehodia sa… Mne osobne prinieslo stretnutie s bratom Barkocim veľa. Nastavilo mi zrkadlo a donútilo ma uvažovať. Je potrebné sa zbaviť predsudkov a prestať sa uzatvárať pred ostatnými. To nás neuchráni ani nespasí. Bol by som strašne rád, keby do nášho spoločenstva pribudli noví ľudia, celé rodiny, ktoré by svojim jednoduchým spôsobom nabúrali to, o čom sme presvedčení, že je jediné a správne. Bolo by to pre nás požehnaním a obohatením, presne tak, ako tieto tri dni, ktoré sme mohli prežiť s bratmi a sestrami.
“Považská Bystrica, to je mesto bez záujmu o Ježiša.” Takéto veci sme počuli veľmi často pred prednáškami. Opak je pravdou. V PB je strašne veľa ľudí, ktorí hľadajú a milujú Ježiša a ja som rád, že som sa s mnohými z nich počas týchto troch dní stretol. Prajem si, aby to nezostalo len pri troch dňoch, ale aby sme v spolupráci pokračovali a spoločne chválili nášho nebeského Otca za jeho lásku a požehnanie, bez ohľadu na to, z akého sme spoločenstva. Veď všetci sme jeho deti a všetkých nás má rád rovnakou láskou. On zomrel za mňa aj za teba. To jediné je dôležíté a v našom okolí je mnoho ľudí, ktorí čakajú na túto správu. Preto sa spojme a nechajme sa použiť na toto dielo. Chcem Vám všetkým vyjadriť poďakovanie a popriať veľa Božieho požehnania. Nech je to láska Ježiša Krista, čo nás spája!

Na prednáške sa spomínala kniha sudcov. Chcel by som vedieť niečo o tejto knihe.
Ďakujem.

Text knihy Sudcov možno nájsť na http://www.svatepismo.sk/listovat.php?kniha=7
alebo na http://www.bibliaaty.sk/SUD
Pozadie knihy Sudcov možno nájsť na http://dkc.kbs.sk/dkc.php?frames=1&in=Sdc

Aj z BB sme mali požehnanie 9.3.2010 v zbore CASD PB.

Tzv. „Poradelnica – spovedelnica“ bola obsadená a bolo nám od kazateľa Františka oznámené, že náš spolucestujúci Marian M. môže čakať aj do 3-ej nadránom. Tak sme mu to dopriali. Ako bolo Marianko? JG